Súčasné pohľady na faktory ovplyvňujúce nástup puberty


Current views on the factors influencing the onset of puberty

Recent studies from several countries show that the onset of puberty under the condition of modern civilised society appears few years earlier than 100-150 years ago. It is generally accepted that the studies of the etiological factors influencing the present status should be undertaken to elucidate this process. It is recommended to evaluate especially a possible participation of nutrition, genetic and ethnical factors as well as that of environmental chemical pollutants. The early onset of puberty was found to be influence the early onset of mammary cancer, obesity etc. Several chemical pollutants showed hormonal effects in experimental animals and such effects are considered to influence also the onset of puberty which has been recently supported by several epidemiologial studies in adolescents. Other numerous studies showed the deteriorating effects of prenatal and early postnatal exposure (via breast feeding) to such pollutants on postnatal development of cognitive and psychopneuromotoric functions, immune system, gonadal and thyroid axis as well as other functions.

Key words:
puberty onset — environmental pollutants — prenatal exposure — postnatal exposure — sexual maturation


Autoři: MUDr. Pavel Langer, DrSc.
Působiště autorů: laboratórium diabetu a výživy ;  Ústav experimentálnej endokrinológie SAV ;  Bratislava
Vyšlo v časopise: Prakt Gyn 2006; 10(1): 24-27

Souhrn

Štúdie z viacerých krajín ukazujú, že nástup puberty v podmienkach modernej civilizovanej spoločnosti prichádza o niekoľko rokov skôr ako tomu bolo pred 100-150 rokmi. Všeobecne sa uznáva, že treba vykonávať štúdie etiologických faktorov ovplyvňujúcich tento súčasný stav. Osobitne sa odporúča vyhodnotiť účasť nutričných, genetických a etnických ako aj environmentálnych chemických polutantov. Včasný nástup puberty môže mať za následok skorší výskyt karcinómu prsníka, obezity a iných porúch. Viaceré chemické polutanty majú hormonálne účinky u experimentálnych zvierat a podobné účinky sa považujú za príčinu skoršieho nástupu puberty, čo bolo nedávno potvrdené viacerými epidemiologickými štúdiami u adolescentov. Ďalšie početné štúdie ukázali škodlivý vplyv prenatálnej a postnatálnej expozície (napr. cestou dojčenia) týmto polutantom na postnatálny vývoj psychoneuromotorických funkcií, imunitného systému, gonadálnej a tyreoideálnej osi a iných funkcií.

Klíčová slova:
nástup puberty — environmentálne polutanty — prenatálna expozícia — postnatálna expozícia — sexuálne dospievanie

Úvod

Hoci v celom svete prevláda všeobecný názor, že dospievanie mládeže v moderných podmienkach civilizovanej spoločnosti sa urýchľuje a puberta u oboch pohlaví nastupuje dokonca o niekoľko rokov skôr, ako uvádzajú dostupné údaje spred 100-150 rokov, predsa sa množia aj dôkazy o tom, že jestvujú faktory, ktoré nástup puberty spomaľujú. Ba dokonca sa týmto faktorom venuje stúpajúca pozornosť.

Najnovšie údaje zo Spojených štátov ukazujú, že puberta u detí nastupuje skôr ako v predchádzajúcich rokoch [1,24]. Tieto problémy majú komplexný celospoločenský význam. Celonárodná štúdia v USA vykonaná v rokoch 1988-1994 ukázala, že priemerný vek nástupu vývoja prsníkov u dievčat bol 9,5-9,7 roka, čo je o 1-2 roky skôr ako v predchádzajúcich rokoch. Z toho vyplynulo, že 14 % dievčat dosiahlo vo vývoji prsníkov štádium 2 Tannerovej stupnice už vo veku 8 rokov. Podobne u amerických chlapcov bol vek nástupu vývoja genitálií v rozpätí 9,5-10,4 roka v závislosti od rasy a etnika, čo bolo tiež o 1 rok skôr ako predtým, a z toho vyplynulo, že 32-58 % chlapcov dosiahlo štádium 2 Tannerovej stupnice už vo veku 9 rokov [24]. Podobné zmeny sa zistili aj v Číne [26], vo Švédsku [33] a v mnohých iných krajinách, čo zhrnuli v obsiahlej súbornej práci [38].

Faktory ovplyvňujúce diferencie v nástupu puberty

V súčasnosti sa považuje za potrebné primerane definovať význam týchto zmien pre celú populáciu a vykonať cielené prieskumy za účelom charakterizácie časových trendov vo vývoji puberty, pretože v dizajne viacerých predchádzajúcich štúdií sa ukázali určité obmedzenia, ktoré nedávajú možnosť širších hodnotení. V ďalších štúdiách bude treba vyhodnotiť najmä význam výživy, genetických predispozícií a účinkov environmentálnych chemikálií na pubertálne zmeny.

Faktorov ovplyvňujúcich tieto zmeny je veľa. Urýchlenie puberty u detí imigrantov do USA sa napríklad pripisovalo zlepšeniu výživy a celkového blahobytu. Hoci toto naďalej platí, ukázalo sa ešte niekoľko ďalších faktorov, vrátane genetickej predispozície a individuálnej vnímavosti na rôzne faktory, napr. účinku environmentálnych chemikálií. Bez vplyvu nie sú ani rasové a etnické faktory. Afroamerické dievčatá v USA napríklad dosahujú telarché alebo pubarché v priemernom veku 8,8 roka, čo je 1-2 roky skôr ako hispánske biele deti, a podobné trendy rasovo-etnických vplyvov sa zistili aj u chlapcov [16,50]. Zistilo sa, že aj obezita ovplyvňuje tieto skutočnosti u bielych detí, menej však u afroamerického etnika, u ktorého sa našli vyššie hladiny leptínu ako u detí kaukazskej rasy. Hoci sa zistilo, že leptín v sére stúpa ešte pred vzostupom gonadotropínov u dievčat aj u chlapcov, mechanizmus účinku leptínu na rozvoj puberty nie je zatiaľ objasnený [10].

Predčasný nástup telarché a menarché má všestranný klinický a sociálny vplyv na populáciu. Niektorí autori totiž zistili, že napríklad včasný nástup puberty súvisí s včasným nástupom rakoviny prsníka u vnímavých jedincov [20] a obezity dospelých [3]. Hsieh et al [25] ukázali, že dvojročné oneskorenie telarché súvisí s 10 % znížením rizika pre rakovinu prsníka.

Pôsobenie environmentálnych chemikálií na zmeny pubertálneho vývoja

Viaceré chemikálie (insekticídy, pesticídy, exhaláty, priemyselné produkty, či vedľajšie produkty pri priemyselných veľkotonážnych výrobách), ktoré približne od 30. rokov minulého storočia znečisťujú životné prostredie, majú hormonálne účinky, napr. estrogénové, antiestrogénové, androgénové, antiandrogénové či tyreoidové. Z toho vyplýva, že tieto chemikálie by mohli účinkovať na zrýchlenie alebo aj na spomalenie puberty. Experimenty na zvieratách ukázali, že expozícia samíc niektorým chemikáliám počas gestácie viedla k poruchám vývoja prsníkových žliaz a k zmenám nástupu puberty [37,42]. Účinky týchto chemikálií na reprodukčné zdravie ľudskej populácie však zostávajú predmetom ďalších výskumov.

Účinkami perzistentných organochlórovaných chemikálií na dospievanie sa venovalo niekoľko epidemiologických štúdií. U dojčených dievčat matiek, ktoré následkom požívania mlieka od kontaminovaných kráv mali v sére vysoké hladiny (okolo 7 <mikro>g/l) polybrómovaných bienylov (PBB, čo sú látky absorbujúce teplo s vysokým účinkom na hasenie ohňa a používané na celom svete ako hasiace prostriedky), sa zistil predčasný nástup telarché. U dievčat, ktoré neboli dojčené rovnako kontaminovanými matkami, však k predčasnému rozvoju prsníkov nedošlo [4]. Guo et al [18] na Tajvane zistili poruchy sexuálneho vývoja vo veku 11-14 rokov u detí s tzv. chorobou Yu-cheng, ktorá tu vznikla v 70. rokoch následkom požívania ryžového oleja kontaminovaného polychlórovanými organickými látkami. Nedávnym prieskumom sa zistilo, že v Portoriku je najvyšší známy výskyt predčasného telarché, t.j. rozvoja prsníkov u dievčat vo veku menej ako 8 rokov bez ďalších sprievodných znakov puberty. V súvislosti s tým sa zistilo, že tieto dievčatá majú v krvi vysoké hladiny ftalátov, ktoré sa používajú pri výrobe plastických látok a na základe toho boli aj tieto látky zaradené do kategórie endokrinných disruptorov [8]. Den Hond et al. [13] našli v Belgicku signifikantne narušený vývoj pubertálnych znakov pri oboch pohlaviach u tých adolescentov, ktorí žili v blízkosti veľkospaľovne komunálneho odpadu a mali hladinu polychlórovaných bifenylov PCB v sére 2krát vyššiu ako kontrolná skupina mládeže pochádzajúca z belgického vidieka. U chlapcov našli znížený vývoj genitálu a objem testes, spomalený rast ochlpenia a u dievčat spomalený rozvoj prsníkov. Iné práce referujú o zvýšenom výskyte kryptorchizmu, hypospádie, malignity testes, ako aj o zníženom počte a kvalite spermií u chlapcov, čo sa považuje za následok účinkov estrogénového pôsobenia viacerých kongenérov PCB. U 18 ročných švédskych mužov sa zistil pokles hladín voľného testosterónu a zníženie motility spermií, čo bolo vo vzťahu k hladinám kongenérov polychlórovaných bifenylov číslo 138 a najmä 153 [44], ktorý má silnú estrogénovú aktivitu [21].

Napriek uvedeným výsledkom je však pôsobenie environmentálnych chemikálií na zmeny pubertálneho vývoja väčšinou ešte otázne. Je to tak najmä preto, že sú interpretačné obmedzenia dané vopred už samotným dizajnom jednotlivých štúdií, rozličnými prístupmi použitými v jednotlivých štúdiách a pomerne malého počtu chemikálií doteraz sledovaných. Bude treba vykonať cielené prieskumy zamerané okrem iného na zistenie vekových období, ktoré sú kritické pre škodlivosť expozície jednotlivým chemikáliám. Toto by asi bol menší problém v prípade sledovania účinkov tzv. „epizodických“ alebo neperzistentných látok, ktoré sa v tele pomerne rýchle metabolizujú. V tomto prípade by totiž bolo možné presnejšie definovať obdobie ich „krátkodobého“ pôsobenia, ktoré aj pri kratšej expozícii (napr. niekoľko mesiacov) môže trvať niekoľko rokov. Vo väčšine prípadov však ide o látky perzistentné, ktorých polčas vo vonkajšom prostredí aj v živočíšnych organizmoch sa ráta na desaťročia.

Účinky pre- a postnatálnej expozície toxickým látkam na nepohlavné funkcie organizmu

Okrem sexuálneho dospievania a puberty sa však komplexne sledujú aj účinky prenatálnej a postnatálnej expozície toxickým látkam aj na iné funkcie organizmu. Opakovane sa dokázalo, že organochloráty pomerne ľahko prechádzajú cez placentu [12,46,9]. Opakovane sa zistila aj korelácia medzi hladinami organochlorátov medzi krvou matky a fétu [35,19]. Expozícia novorodencov vysokým dávkam organochlorátov pokračuje aj po narodení cestou materského mlieka.

Takáto prenatálna a postnatálna expozícia má za následok viaceré vývojové poruchy, ako je znížená pôrodná hmotnosť a znížený rast [45,28,39] aj pokles behaviorálnych funkcií novorodencov, ako napríklad znížené reflexy, tonus svalov a úroveň aktivity, neurologické poruchy zistené až do 18. mesiaca veku [27,29,30,11] a defekty psychomotorického vývoja až do 24. mesiaca veku [17,45].

Viaceré štúdie zistili aj vzťahy medzi prenatálnou expozíciou organochlorátom a kognitívnymi funkciami. Viaceré štúdie však ukázali poruchy kognitívnych a psychneuromotorických funkcií u detí aj v neskoršom veku 4-11 rokov [28,31,39,52].

Nedávno vznikli nejasnosti okolo problému, čo je najvhodnejším ukazovateľom prenatálnej expozície, lebo sa našli v niektorých prácach vzťahy medzi psychickými poruchami a hladinami v materskom mlieku, v iných prácach medzi hladinami v sére, iní zdôrazňovali väčší význam prenatálnej ako postnatálnej expozície [43;32]. Tieto problémy rozriešili Ayotte et al [2], ktorí vo veľkej skupine Eskimákov (Inuitov) v severnej Kanade zistili vysoké korelácie medzi poruchami a hladinami organochlorátov v materskom sére, pupočníkovom sére a materskom mlieku a zdôraznili rozhodujúci význam prenatálnej expozície, ktorá však pokračuje aj postnatálne cestou materského mlieka. Prehľad mnohých veľkých štúdií v rôznych častiach sveta nedávno publikovali Schantz et al [47].

Na prenatálnych poruchách vývoja sa zúčastňujú aj poruchy štítnej žľazy matky [40,55,6], imunotoxické účinky organochlorátov (zvýšený výskyt otitis media a znížená odozva na vakcináciu u detí Inuitov a obyvateľov postihnutých Faerských ostrovov [14,23].

Jedným z častejšie sledovaných a pomerne preukazných vplyvov sa ukázalo pôsobenie olova. U dospelých mužov sa zistilo, že pracovná expozícia olovu ovplyvňuje ich hypotalamo-hypofýzo-gonadálnu os, čo sa prejavilo poklesom hladín sérového testosterónu [41] aj luteinizačného hormónu, a to nielen u takýchto exponovaných mužov [36], ale aj u 11-13 ročných detí zo všeobecnej populácie, ktoré mali vysokú hladinu olova v krvi [51]. Účinky olova na nástup puberty sa sledovali v USA u 1 706 dievčat vo veku 8-16 rokov [54,48]. Pre dievčatá s hladinou olova 2,1-4,9 <mikro>g/dl bola pravdepodobnosť dosiahnuť pubarché a menarché (nie však telarché) o 50 % nižšia a pre dievčatá s hladinou 5,0-21,7 <mikro>g/dl až o 80 % nižšia v tom istom veku, ako pre dievčatá s nízkou hladinou (t.j. pod 2,0 <mikro>g/dl). Skóre bolo pre afroamerické dievčatá horšie ako pre hispánskoamerické.

Diskusia

Vyššie uvedené a viaceré iné výsledky možno považovať za akúsi úvodnú etapu pre ďalšie komplexné štúdie tejto problematiky. Predovšetkým sa ukázalo, že väčšina uvedených štúdií sa sústredila na obdobie dospievania, kým perspektívne sa ukazuje, že bude treba zamerať sa predovšetkým na získanie údajov a informácií o prenatálnom a včasnom postnatálnom období, vrátane laktácie a prípadne aj obsahu škodlivých látok v materskom mlieku. Treba vychádzať z toho, že úspešné ukončenie sexuálneho dospievania závisí od optimálneho anatomického formovania sexuálnych orgánov a od optimálneho vývoja hormonálnej regulácie vedúcej k ich optimálnej funkcii. Tieto orgány sa formujú v 1. trimestri gravidity, a práve vtedy môžu škodlivé látky v tele matky rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť ich ďalší vývoj. Z tejto úvahy však súčasne vyplýva, že nábor účastníčok takýchto štúdií by bolo treba začať vlastne už v prekoncepčnom období, aby bolo zabezpečené, že sa zachytí obdobie 1. trimestra, ktoré je najkritickejšie pre hodnotenie výsledkov a mechanizmu porúch.

Záver

Potrebu sústrediť sa na prenatálne obdobie potvrdzujú určité dramatické výsledky získané v nedávnej minulosti. V prvom rade treba uviesť dietylstilbestrol (DES), ktorý sa v 40. a 50. rokoch používal na liečbu hroziacich potratov. Následkom toho vznikali u dcér týchto matiek adenokarcinómy vagíny a cervixu najmä v tých prípadoch, ak sa DES použil pred 18. týždňom gravidity [22]. Ďalšou látkou výrazne malformujúcou vývoj plodu bol talidomid (Contergan) používaný koncom 50. a v 60. rokoch na liečbu nauzey a vracania v gravidite. Jeho užívanie viedlo k výrazným malformáciám až aplázii končatín u novorodencov, ak sa používal v období medzi 35. a 50. dňom gestácie [49].

Významnú úlohu prenatálneho obdobia na postnatálny vývoj sexuálnych orgánov a funkcií ukázali aj pokusy na zvieratách. Tak ligatúra intrauterinnej artérie počas gestácie u potkanov, čím sa simulovala malnutrícia, viedla k oneskoreniu nástupu puberty. Podávanie environmentálnych polutantov s estrogénovou aktivitou počas gestácie (bisfenol A, oktylfenol), ako aj fytoestrogénov (genisteín) viedlo k urýchleniu puberty u potkanov, prasiatok aj u oviec [15,5,53,7].

Převzato z časopisu Praktická gynekológia 2005; 12(4): 000-000

Pavel Langer

Laboratórium diabetu a výživy, Ústav experimentálnej endokrinológie SAV, Bratislava


Zdroje

1. Anderson SE, Dallal GE, Must A. Relative weight and race influence average age at menarche: results from two nationally representative surveys of US girls studied 25 years apart. Pediatrics 2003; 111: 844-811.

2. Ayotte P, Muckle G, Jacobson JL et al. Assessment of pre- and postnatal exposure to polychlorinated biphenyls: Lessons from the Inuit cohort study. Environ Health Perspect 2003; 111: 1253-1258.

3. Biro FM, Lucky AW, Simbartl LA et al. Pubertal maturation in girls and the relationship to anthropometric changes: pathways through puberty. J Pediat 2003, 55: 643-646.

4. Blanck HM, Marcus M, Tolbeit PE et al. Age at menarche and Tanner stage in girls exposed in utero and postnatally to polybrominated biphenyl. Epidemiology 2000; 11: 541-647.

5. Bogh HM, Christensen P, Duntzer V et al. Endocrine disrupting compounds: Effect of octylphenol on reproduction over three generations. Theoriogenology 2001; 55: 131-150.

6. Brown V. Disrupting a delicate balance: Environmental effects on the thyroid. Environ Health Perspect 2003; 111: A642-A649.

7. Casanova M, You L, Gaido KW et al. Developmental effects of dietary phytoestrogens in Sprague-dawly rats and interactions of genistein and daidzein with rat estrogen receptors alpha and beta in vitro. Toxicol Sci 1999; 51: 236-244.

8. Colon I, Caro D, Bourdony CJ, Rosario O. Identification of phthalate esters in the serum of young Puerto Rican girls with premature breast development. Environ Health Perspect 2000; 108: 895-900.

9. Covaci A, Jorens P, Jacqueman Y et al. Distribution of PCB and organochlorine pesticides in umbilical cord and maternal serum. Sci Total Environ 2002; 298: 45-53.

10. Danadian K, Suprasongsin C, Janosky JE, Arslanian S. Leptin in African-American children. J Pediat Endocrinol Metab 1999; 12: 639-644.

11. Darvill T, Jonky J, Reihman J et al. Prenatal exposure to PCBs and intact performance on the Fagan test of infant intelligence. Neurotoxicology 2000; 21: 1029-1038.

12. DeKoning EP, Karmaus W. PCB exposure in utero and via breast milk. A review. J Exp Anal Environ Epidemiol 2000; 10: 285-293.

13. Den Hond E, Roels K, Hoppenbrouwers K et al. Sexual maturation in relation to polychlorinated aromatic hydrocarbons: Sharpe and Skakkebaek's hypothesis revisited. Environ Health Perspect 2002; 110: 771-776.

14. Dewailly E, Ayotte P, Bruneau S et al. Susceptibility to infections and immune status in Inuit infants exposed to organochlorines. Environ Health Perspect 2002; 108: 205-211.

15. Engelbregt MJ, Houdijk ME, Popp-Snijders C, Delamarre-van de Waal. The effect of intrauterine growth retardation and postnatal undernutrition on the onset of puberty in male and female rats. Pediat Res 2000; 47: 803-807.

16. Freedman DS, Khan LK, Serdula MK et al. Relation of age at menarche to race, time period, and anthropometric measurements. Bogalusa Heart Study Pediatrics 2002; 110: 1-7.

17. Gladen BC, Rogan WJ, Hardy P et al. Development after exposure to polychlorinated biphenyls and dichlorodiphenyl dichloroethane transplacentally and through human milk. J Pediat 1988; 113: 991-995.

18. Guo YL, Lai TJ, Ju YC et al. Sexual development and biological findings in Yucheng children. Organohalogen Compounds 1993; 14: 235.

19. Guvenius DM, Aronsson A, Ekman-Ordeberg G. et al. Human prenatal and postnatal exposure to polybrominated diphenyl ethers, polychlorinated biphenyls, polyhydroxybiphenylols and pentachlorophenol. Environ Health Perspect 2003; 111: 1235-1241.

20. Hamilton AS, Mack TM. Puberty and genetic susceptibility to breast cancer in a case control study in twins. New Engl J Med 2002; 348: 2313-2322.

21. Hansen LG. Stepping backward to improve assessment of PCB congener toxicities. Environ. Health Perspect 1998; 106(Suppl 1): 171-189.

22. Hatch EE, Palmer JR, Titus Ernstoff I et al. Secondary sexual characteristics in boys: estimations from the National Health and Nutrition Examination Study III, 1988-1994. Arch Pediat Adolesc Med 2001; 155: 1022-1028.

23. Heilmann C, Grandjean P, Weihe P. Decreased childhood vaccine response in children exposed to PCBs from maternal seafood diet. Organohalogen Compounds 2003; 60: 1-4.

24. Herman-Giddens ME, Wang L, Koch G. Secondary sexual characteristics in boys: estimates from the national health and nutrition examination survey III, 1988-1994. Arch Pediatr Adolesc Med 2001; 155(9): 1022-1028.

25. Hsieh CC, Trichopoulos O, Katsoyanni K, Yuassa S. Age at menarche, age at menopause, height and obesity as risk factors for breast cancer: associations and interactions in an international case-control study. Int J. Cancer 1990; 46: 798-800.

26. Huen KP, Leung SS, Lu JT et al. Secular trend in sexual maturation of southern Chinese girls. Acta Paediat 1997; 86: 1121-1124.

27. Jacobson SW, Fein GG, Jacobson JL et al. The effect of intrauterine PCB exposure in visual recognition memory. Child Dev 1985; 56: 853-860.

28. Jacobson JL, Jacobson SW, Humphrey HEB. Effects of in utero exposure to polychlorinated biphenyls and related contaminants on cognitive functioning in young children. J Pediatr 1990; 116(1): 38-45.

29. Jacobson JL, Jacobson SW, Humphrey HEB. Effects of exposure to PCBs and related compounds on growth and activity. Neurotoxicol Teratol 1990 b; 12: 319-326.

30. Jacobson JL, Jacobson SW, Padget RJ et al. Effects of prenatal PCB exposure on cognitive processing efficiency and sustained attention. Dev Psychol 1992; 28: 297-306.

31. Jacobson JL, Jacobson SW. Intellectual impairment of children exposed to polychlorinated biphenyls in utero. New Engl J Med 1996; 335: 783-789.

32. Jacobson JLl, Jacobson SW. Postnatal exposure to PCBs and childhood development. Lancet 2001: 358: 1568-1569.

33. Karlberg J. Secular trends in pubertal development. Hormone Res 2002; 57(Suppl 2): 19-30.

34. Kester MHA, Bulduk S, Tibboel D et al. Potent inhibiton of estrogen sulfotransferase by hydroxylated PCB metabolites: A novel pathway explaining the estrogenic activity of PCBs. Endocrinology 2000; 141: 1897-1900.

35. Mazdai A, Dodder NG, Abernathy MP. et al. Polybrominated diphenyl ethers in maternal and fetal blood samples. Environ Health Perspect 2003; 111: 1249-1252.

36. McGregor AJ, Mason HJ. Chronic occupational lead exposure and testicular endocrine function. Hum Exp Toxicol 1990: 9: 371-376.

37. Nikaido Y, Yoshizawa K, Danbara N et al. Effects of maternal xenoestrogen exposure on development of the reproductive tract and mammary gland in female CD-1 mouse offspring. Reprod Toxicol 2004; 18: 803-811.

38. Parent AS, Teilmann G, Juul A et al. The timing of normal puberty and the age of limits of sexual precocity: variations around the world, secular trends, and changes after migration. Endocr Rev 2003; 24: 668-693.

39. Patandin S, Koopman-Esseboom C, De Ridder MAJ et al. Effects of polychlorinated biphenyls and dioxins on cognitive abilities in Dutch children at 42 months of age. J Pediat 1998; 134: 33-41.

40. Porterfield SP. Vulnerability of the developing brain to thyroid abnormalities: Environmental insults on the thyroid system. Environ. Health Perspect 1994; 102: 125-130.

41. Rodamilian M, Osaba MJ, To-Figueras J et al. Lead toxicity on endocrine testicular function in an occupationally exposed population. Hum Toxicol 1988; 7: 125-128.

42. Rayner JL, Wood C, Fenton SE. Exposure parameters necessary for delayed puberty and mammary gland development in Long-Evans rats exposed in utero to atrazine. Toxicol Appl Pharmacol 2001; 195: 23-24.

43. Ribas-Fitó N, Sala M, Kogevinas M, Sunyer J. Polychlorinated biphenyls (PCBs) and neurological development in children: a systematic review. J Epidemiol Community Health 2001; 55: 537-546.

44. Richthoff J, Rylander L, Jönsson BAG et al. Serum levels of 1.1',4.4',5.5'-hexachlorobiphenyl (PCB-153) in relation to markers of reproductive function in young males from the general Swedish population. Environ. Health Perspect 2002; 111: 409-413.

45. Rogan WJ, Gladen BC. PCBs, DDE, and child development at 18 and 24 months. Ann Epidemiol 1991; 1: 409-413.

46. Sala M, Ribas-Fito N, Cardo E et al. Levels of hexachlorbenzene and other organochlorine compounds in cord blood exposure across the placenta. Chemosphere 2001; 43: 895-901.

47. Schantz SL, Widholm JJ, Rice DC. Effects of PCB exposure on neuropsychological function in children. Environ Health Perspect 2003; 111: 357-376.

48. Selevan SG, Rice BC, Hogan KA et al. Blood lead concentration and delayed puberty in girls. New Engl J Med 2003; 348: 1527-1538.

49. Smithells RW, Newman CB. Recognition of thalidomide defects. J Med Genet 1992; 29: 716-723.

50. Sun SS, Schubert C, Chumlea WC et al. National estimates of the timing of sexual maturation an racial difference among US children. Pediatrics 2002; 110: 911-919.

51. Vivoli G, Fantuzzi G, Bergomi M et al. Relationship between low lead exposure and somatic growth in adolescents. J Expo Anal Environ Epidemiol 1993; 3(Suppl 1): 201-209.

52. Walkowiak J, Wiener JA, Fastabend A et al. Environmental exposure to polychlorinated biphenyls and quality of the home environment: effects on psychodevelopment in early childhood. Lancet 2001; 358: 1602-1607.

53. Wright C, Evans AC, Evans NP et al. Effect of maternal exposure to the environmental estrogen, octylphenol, during fetal and/or postnatal life on the onset of puberty, endocrine status, and ovarian follicular dynamics in ewe lambs. Biol Reprod 2002; 5: 1734-1740.

54. Wu T, Buck GM, Mendola P. Blood lead level and sexual maturation in US girls: the Third National Health and Nutrition Examination Survey 1988-1994. Environ Health Perspect 2003; 111: 737-741.

55. Zoeller RT. Thyroid toxicology and brain development: Should we think differently? Guest editorial Environ Health Perspect 2003; 111: A628.

Štítky
Dětská gynekologie Gynekologie a porodnictví Reprodukční medicína

Článek vyšel v časopise

Praktická gynekologie

Číslo 1

2006 Číslo 1

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se